Život študenta

Autor: Tomáš Rindoš | 8.6.2014 o 20:55 | (upravené 9.6.2014 o 15:54) Karma článku: 4,81 | Prečítané:  1121x

Mám o pár dní 23 rokov, som denným študentom vysokej školy, zároveň manažérom obchodnej skupiny v sfére financií a niekedy sa zamýšľam, či správne využívam každý deň v mojom veku, či ísť cestou zábavy a zdolávať rebríčky v alkohole, predbiehať sa v počte drog, ktoré mám vyskúšať,  či flámovať každý víkend do rána alebo na sebe tvrdo zapracovať, nabrať skúsenosti a potrebné znalosti a po skončení vysokej školy byť napred pred tými, ktorí si vybrali prvú možnosť a nemysleli na budúcnosť, ktorá ich čaká po promóciách a prihlásení sa na úrade práce (odmyslím si tých, ktorí to majú už vopred zariadené prostredníctvom peňazí a  rodičov).

Oboma cestami súbežne sa ísť nedá, aspoň nie v tom zažranom ponímaní niečo dokázať, ktoré mám namysli, a preto som si zvolil už v osemnástom roku druhú voľbu, ktorej sa držím dodnes a chcem napredovať. Tromfy, ktoré ma držia v tomto smere sú výzvy, splnené čiastkové ciele, nezávislosť a možnosť napredovať každý jeden deň a naučiť sa niečo nové.  Niekedy sa ale pozastavím, keď počúvam príhody kamarátov, čo kde kedy zažili, napr. na akej boli chate a čo všetko vypili, že mi to občas chýba do určitej miery, ale v tej istej sekunde ma napadne myšlienka, neohliadaj sa na druhých, pokračuj v tom čo si začal a keď budeš na sebe pracovať každý deň a neprestaneš, dosiahneš svoj cieľ a po skončení školy máš dvere otvorené viac, ako iní. Tým samozrejme netvrdím, že vysoká škola je pri výberovom konaní omnoho viac ako stredná škola, dnes už neposudzujeme uchádzačov do určitej miery podľa titulu, ale podľa všeobecných znalostí, komunikatívnosti, ťahu na bránku a zodpovednosti za odvedenú prácu. Občas ma mrzí, keď počas týždňa mám preplnené dní a kamaráti ma zavolajú na kávu a ja to jednoducho nestíham, ale ak mám robiť, to čo robím na 100%, tak nesmiem poľaviť, pretože ak poľavím, tak si poviem aj nabudúce, že povinnosti počkajú a postupne sa mi tunel so svetlom na konci môže vzdialovať.  Sú dni, kedy prídem domov zo školy, práce, školy, práce aj okolo ôsmej večer, keďže niekedy to musím kombinovať tak, aby som stihol aj povinné cvičenia, ale aj stretnutia v práci.

Na druhej strane nerozumiem ani prístup vlády k študentom, čo môže byť rovnako dôvod, prečo niektorí z nás jednoducho nemajú záujem pracovať, platiť totiž odvody už pri mesačnom zárobku nad 68€ mesačne do 18 rokov a nad 159€ od 18 do 26 rokov asi máloktorého študenta motivuje k tomu, aby vykonával pracovnú činnosť na dohodu a stal sa nezávislý po finančnej stránke a naučil sa hospodáriť s vlastnými peniazmi, pokiaľ zaňho zamestnávateľ odvody zo mzdy neuhradí. Keď sa pozriem na môj prípad SZČO a platenie minimálnych odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne, spočítam, vydelím, vynásobím a každý mesiac mi odíde z účtu číslo 189,77€. Určite by som si vedel predstaviť využitie týchto peňazí ako denný študent trošku inak.

Problém, ktorý v dnešnej dobe v legislatíve pretrváva je ten, že namiesto toho, aby nás mladých vláda podporila a snažila sa nám pomôcť v seba rozvoji a po skončení štúdia získala ľudí, ktorí sa nepotrebujú okamžite prihlásiť na úrad práce a čakať s titulom na ponuku, ktorá s 5 ročným štúdiom nemá nič spoločné, odmenenú minimálnou mzdou. Predsa by mali mať záujem o „budúcnosť národa“, aby sme boli nielen teoreticky zdatní, ale aj prakticky pripravení sa zaradiť medzi pracujúcu triedu a dokázať viac, ako len pracovnú zmluvu na trojmesačnú skúšobnú dobu. Ak by mladých do určitej miery podporili, verím, žeby sa určite našlo viac z nás, ktorí by sa snažili niečo dokázať už pred skončením dlhoročného štúdia. Táto doba nás núti sa zadlžiť, je ťažké (nie nereálne) si vytvoriť vlastné zázemie bez určitej finančnej pomoci a práve preto by mala vláda uvažovať nad tým, ako znížiť nezamestnanosť a podporiť nás mladých už počas štúdia k pracovnej činnosti, ktorá sa u každého z nás skôr či neskôr stane neoddeliteľnou súčasťou života.

Týmto článkom som sa nesnažil nikoho uraziť ani som nenarážal na konkrétnych ľudí, snažil som sa len dať chrobáka do hlavy študentom, ktorí chcú byť jedného dňa úspešní, hrdí na svoj výkon a zamestnanie a budú si môcť povedať, že za tie roky, ktoré majú za sebou fakt dokázali niečo, čo ich môže sprevádzať celý život.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?